PROJEKT NA OSADENIE LAVIČIEK, MOSTÍKA A PERGOLY PRI SOCHE SV. HUBERTA
Projekt vznikol a bol realizovaný s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja.
V rámci projektu bola ku soche sv. Huberta s jeleňom vybudovaná drevená pergola, lavičky a drevený mostík.
Partnermi projektu sú Lesné spoločenstvo Štiavnik s.r.o., rezbár p. Ján Palko zo Štiavnika a Poľovnícke združenie Javorník Štiavnik.
Projekt vznikol pri príležitosti 25. výročia vzniku Lesného spoločenstva v Štiavniku a 70. výročia založenia Poľovníckeho združenia Javorník Štiavnik.
Error
Ručne vyrezávaná nad rozmerná plastika sochy svätého Huberta z masívneho topoľového dreva je vysoká 310 cm a má váhu zhruba 400 kg. Krásny výtvor zachytáva sv. Huberta patróna poľovníkov, ktorý drží v jednej ruke kušu a druhou rukou zviera šíp, no zároveň skladá hold statnému jeleňovi, ktorý má výšku 220 cm a váhu 180 kg. Tieto dve plastiky vyrobil v priebehu r. 2017 – 2019 miestny rezbár p. Ján Palko.
Týmto projektom sa zároveň vytvorilo zaujímavé miesto pre návštevníkov okolitých nádherných lesov. Nachádza sa v blízkosti rekreačnej chaty s názvom chata Bariny. Historický názov vychádza pravdepodobne z miestnych terénnych podmienok, nakoľko sa tu stretajú dva pramene potokov. Nadmorská výška je 700 mnm. Chata sa nachádza na historicky strategickom mieste, dokonca toto územie bolo jedno z mála kadiaľ bolo možné prejsť s vozom, ktorý ťahal konský záprah na územie Česko moravského kráľovstva. V období stredoveku sa tu stretávali rôzny obchodníci, hlavne s dobytkom. Bol to hlavný prechod do Veľkých Karlovíc.
Pred niekoľkými rokmi bol neďaleko od tohto miesta objavený kameň, na ktorom je vytesaný rok 1830 a tri kríže. Z historických záznamov sa nám nepodarilo zistiť, z akého dôvodu bolo toto do kameňa vytesané. Jednou z alternatív je, že počas bojov o územie Javorníkov sa na tomto mieste stala tragédia. Spor o toto územie začal v roku 1522, kedy Uhorský panovník Ľudovít nariadil preložiť hranicu Uhorska na Vsetínsku Bečvu. Z historických záznamov vyplýva, že najtragickejšie boje sa uskutočnili v období rokov 1733 až 1844. Za toto celé obdobie až po súčasnosť vznikol vlastne 500 ročný spor. Ďalšou alternatívou vytesaného roku môže byť aj zaznamenanie asi najťažšieho obdobia šírenia moru, ktorý prišiel na Slovensko v roku 1830. Z tohto dôvodu bolo v neďalekej osade Kasárne vybudované v roku 1833 strážne stredisko, ktorého úlohou bolo brániť rozšíreniu epidémie cholery z Uhorska na Moravu.
Lesy v majetku Lesného spoločenstva sa rozprestierajú v závere Štiavnickej doliny a majú výmeru 2 500 ha. Slúžia nie len vlastníkom, ale aj mnohým návštevníkom a turistom, ktorí radi navštevujú nádherné pohorie Javorníkov.
Sväto Hubertská tradícia by mala ľuďom pripomínať podstatu a zákonitosti lesa a prácu lesníkov, ktorých činnosťou nie je len ťažba dreva, je to predovšetkým trvalo udržateľné hospodárenie spojené s ochranou lesov a zveri tak, aby bola návšteva v lese pre ľudí bezpečným a príjemným zážitkom.
Pripravil : Peter Gablík, projekt finančne podporil Žilinský samosprávny kraj
Kto bol svätý Hubert a prečo je patrónom poľovníkov
Podľa legendy o živote samotného sv. Huberta, patróna poľovníkov, od rannej mladosti až po jeho premenu v mnohom jeho život pripomína niektorých ľudí dnešnej doby. Predovšetkým v tom, že človek sa správa k prírode devastačne a samotná príroda všetko len mlčky znáša a čaká, kedy mnohé prečiny voči nej, raz jedným úderom rázne zmení tak, ako sa stalo aj u sv. Huberta.
Hubert, podľa legendy akvitánsky princ (656-727) poľoval, holdoval a užíval si život, nectil si poklady a dary prírody v podobe voľne žijúcej zveri. Až raz, keď sa mu Boh prihovoril, a zjavil v podobe kríža medzi parohmi jeleňa, ktorého chcel uloviť. Okamžite po tejto skúsenosti sa jeho postoj k životu zmenil. Začal viesť pokorný život, neskôr sa naučil vážiť si zvieratá a prírodu, prijal kresťanstvo, stal sa biskupom a venoval sa misijnej činnosti v oblasti Ardén.
Vo svätopiseckej literatúre sa objavuje až niekedy po r. 1400. Ako spoľahlivé uvádzajú o sv. Hubertovi nasledovné údaje: Sv. Hubert pochádzal z významného rodu v severnej Gálii (ter. Holandsko-Belgicko). Dátum jeho narodenia nepoznáme. Niekedy v r. 703-705 sa stal biskupom v diecéze Tongres-Maastricht. Bol nástupcom sv. Lamberta, ktorý zomrel ako mučeník. Popri vedení diecézy Hubert pôsobil ako misionár v južnom Brabantsku a v Ardennských horách (juhovýchodné Belgicko), kde bolo obyvateľstvo ešte z veľkej časti pohanské. Koncom r. 717 alebo 718 viedol slávnostné prenesenie telesných ostatkov svojho predchodcu sv. Lamberta z Maastrichtu (kde bol pochovaný pri svojom otcovi) do Liége, kde kedysi podstúpil mučenícku smrť a kde ho pochovali v novom, jemu zasvätenom kostole. Biskup Hubert mal však predsa čosi z loveckej záľuby: občas šiel chytať ryby. To sa mu napokon stalo osudným. Keď sa raz chystal na rybačku, jeho pomocník tak neobratne narábal s udicou, že vážne poranil biskupa na ruke. Rana sa zapálila a spôsobovala Hubertovi stále väčšie bolesti. Uvedomil si, že mu hrozí smrť. Napriek tomu sa usiloval vykonávať biskupské povinnosti. Zároveň si dal pripraviť hrob v kostole sv. Petra a Pavla v Liége.
V druhej polovici mája 727 sa vybral posvätiť nový kostol v Héverlé (Louvain). Avšak na ceste cítil, že ho opúšťajú sily. Zastavil sa v mestečku Tervueren (na juhovýchod od Brusselu), kde po šiestich dňoch zomrel 30. mája 727. Podľa jeho želania ho previezli do Liége a tam ho pochovali v pripravenom hrobe. O šestnásť rokov neskôr otvorili jeho hrob a jeho telo našli neporušené. Zvesť o tom sa dostala až na kráľovský dvor. Vplyvný majordóm Karolman prišiel osobne s veľkým sprievodom do Liége a dal preniesť biskupove telo do nového hrobu pred hlavným oltárom kostola. Bolo to 3. novembra 743. Tak sa tretí november stal sviatkom sv. Huberta.
Možno práve preto je sv. Hubert patrón poľovníkov, aby každý v sebe našiel lásku a porozumenie nielen k prírode, ale aj k ostatným ľuďom a taktiež mieru vo využívaní odmien, ktoré nám príroda poskytuje. Sv. Hubert je označovaný aj ako ochranca proti hadiemu uštipnutiu, uhryznutiu psom a strachu pred vodou.
