Subjekt Lesné spoločenstvo Štiavnik s. r. o. vznikol z bývalého Urbáru Štiavnik a Lesného družstva Štiavnik, vrátením užívacích práv OLZ Žilina „Dohodou o vydaní majetku“ zo dňa 06. 04. 1992 na základe zákona 229/1991 z. z. o pôde. Hlavným iniciátorom prinavrátenia bol vtedajší starosta p. Mgr. Albín Hraboš a p. Rudolf Michút, ktorí sa najväčšou mierou pričinili o znovu oživenie týchto spoločností.
Tieto subjekty pod názvom „Urbár“ najskôr obhospodarovala obec resp. Obecný úrad Štiavnik. Po odčlenení od Obce v decembri r. 1993 bol Urbár a Lesné družstvo premenovaný na „ Lesné spoločenstvo v Štiavniku“. Toto si v roku 1995 pre podnikanie založilo dcérsku spoločnosť „ Lesné spoločenstvo Štiavnik s. r. o., ktorá v súčasnosti riadi lesnícku výrobu, prevádzku píly, manipulačno – expedičný sklad a ostatné činnosti. Lesné spoločenstvo v Štiavniku je jediný zakladateľ a spoločník Lesného spoločenstva Štiavnik s. r. o.
Majetok Lesného spoločenstva Štiavnik sa nachádza v závere Štiavnickej doliny, ktorá sa rozprestiera v malebnej a nádhernej prírode pohoria Javorníkov, ktoré tvoria na západe časť hranice medzi Slovenskou a Českou republikou. Najvyšším vrcholom je Veľký Javorník 1071 m. Naše lesné porasty patria do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce s 2 stupňom ochrany prírody. Na severe susedíme s Katastrálnym územím obce Makov časťou Kasárne. Západná hranica susedí s obcou Papradno a východná hranica s obcou Petrovice.
Keď chceme poznať históriu Štiavnických lesov musíme sa vrátiť až do 11 storočia kedy lesy ako súčasť rozsiahlych majetkov začali uhorský panovníci rozdeľovať na župy, na ktorých boli župani ako správcovia kráľovského majetku. Naše územie vtedy patrilo do Trenčianskej župy. V 12. storočí prepadli Uhorsko Tatári, spustošili južné Slovensko a preto sa obyvateľstvo zachraňovalo útekom do hôr. V roku 1458 udelil kráľ Matej Korvín hradné panstvo Považská Bystrica pod ktoré patril aj Štiavnik Ladislavovi Podmanickému. V roku 1558 zomrel Rafael posledný z rodu Podmanickovcov. Urbár z roku 1559 poskytuje pomerne presné údaje o hospodárskych aktivitách Štiavničanov. Nedostatok kvalitnej pôdy vyvažovali ťažbou rozsiahleho lesného bohatstva, najmä ťažbou stavebného dreva a jeho splavovaním po Váhu do centra krajiny. Ešte výhodnejšie bolo spracovať drevo na polotovar, dosky, prípadne šindle, s ktorými sa dalo už aj v stredoveku obchodovať. V tomto období museli Štiavničania odrážať pokusy Moravanov zabrať hlavne hornú lesnatú časť Štiavnika. Spor o toto územie pretrvával takmer 500 rokov. V roku 1560 predal panovník Ferdinand I. Bystrický hrad Gašparovi Šerédymu, ale ten bol vlastníkom panstva iba necelých 10 rokov. Od prelomu 16. a 17. Storočia sa v okolitých horách postupne osídlovali akékoľvek vhodnejšie priestory. Bola to tzv. kopaničiarska kolonizácia, ktorá splývala s valaskou. Usadlíci sa venovali chovu rožného dobytka a oviec. V priebehu 17. Storočia mala obec niekoľkých zemepánov. V 70-tych rokoch 16. storočia sa stal majiteľom hradu i panstva starý šľachtický rod Balašovcov. Začiatkom 18. storočia sa zmenili majitelia Bystrického hradu. Časť pozemkov od Balašovcov prešla do rúk Sapáriovcov, ktorí sa tu udržali až do roku 1830.Prijatím Tereziánskeho Lesného poriadku v roku 1769 sa pristupovalo k zameraniu, mapovaniu a zriaďovaniu Lesov. Vtedajšiu presnosť a precíznosť zameriavania a mapovania obdivujú aj dnešný geodétovia. Vzťahy medzi Štiavnikom a panstvom bývali stále napäté najmä v dôsledku sporov o lesy. Ešte pred rokom 1818 si Sapáriovci prisvojili obecnú horu Grúň a Balašovci vztiahli ruku na iný obecný les. Štiavnik sa na tieto neprávosti sťažoval Trenčianskej župe, ktorá sa rozhodla celý prípad vyšetriť. Z vypočúvania svedkov sa zistilo, že hory Grúň a Ustrígeľ boli skutočne obecným majetkom. Štiavničania sa však neuspokojili s týmto konštatovaním a obžalovali vlastných zemepánov. Súd zasadal dňa 12. Júla 1819 v Orlovskom kaštieli. Kauza sa skončila nerozhodne – obci zostali lesy, musela však vynahradiť panstvu škody spáchané v jeho horách. Trenčianska župa následne v roku 1821 vytýčila nové hranice obecných lesov patriacich Štiavniku. Lesné komplexy Ustrígeľ a Grúň ležali pri sútoku potokov z Babáčovej a Buntovej doliny a zostali naďalej v majetku obce.
Koniec feudálneho spoločenského systému sa neodvratne približoval. V marci v roku 1848 vyhlásil uhorský snem zrušenie poddanstva a formálne zrovnoprávnil všetkých obyvateľov. Cisársky patent z 3. marca 1853 potvrdil zrušenie služobných povinností od urbárskej pôdy, vydelil urbárske lesy, rozdelil pasienky a iné pozemky, ktoré dovtedy spoločne užívali urbárski sedliaci a panstvo v Štiavniku.V tomto období vznikol pravdepodobne aj náš Urbár, ktorý hospodáril pod názvom Bývalí urbarialisti v Štiavniku pod vedením obce. Predsedom sa stával spravidla richtár. V roku 1859 odkúpil Sapáriovskú časť majetku Leopold Popper, jeden z najväčších obchodníkov s drevom v hornom uhorsku a tak získal prevažnú časť lesného majetku okrem urbáru v Štiavniku. Týmto sa stala naša obec súčasťou panstva Bytča - Strečno. Zriaďovanie Lesov a hospodárenie na princípe Lesných hospodárskych plánov bolo ustanovené zákonným článkom č. 31 z roku 1879 tzv. Lesným zákonom. Osobitné zákony upravovali starostlivosť, využívanie a ochranu hôr. O ochranu hôr sa starali vyškolení horári pod vedením nad lesného. Všetky pusté, strmé a výmoľové priestranstvá musela obec zalesňovať. Bývalí urbarialisti v Štiavniku dostali v roku 1897 dokonca finančnú výpomoc na zalesňovanie holín. Hospodárska kríza v období rokov 1917 – 1920, postihla aj rod jedného z najväčších obchodníkov s drevom v Hornom uhorsku Popera. Na časť majetku veľkostatku Lottara a Hermíny Poperovcov ktorí vlastnili v okolí Veľkej Bytče viaceré lesné pozemky pravdepodobne z dôvodu finančných pohľadávok uvalil štát exekúciu. Na túto vzniknutú situáciu zareagovali niektorí Štiavnický gazdovia, na čele so Štefanom Gežom a odkúpili od banky pohľadávku na majetok Hermíny Poperovej nachádzajúci sa v Štiavniku. Toto sa im podarilo pravdepodobne v roku 1920, kedy zároveň založili Štiavnický Compocesorát Štefan Gežo a spoločníci. V tomto období podliehal tento lesný majetok štátnemu dozoru v zmysle článku XIX z roku 1898. Nakoľko vtedajšia prvá správa na tomto veľkostatku narobila dlhy, nemohli už v roku 1924 svojich zamestnancov hájnikov riadne vyplácať, následkom toho bola na tento veľkostatok uvalená ďalšia úradná správa dňa 10. septembra 1924 pod. č. 10.852/1924 aj napriek tomu, že sa na valnom zhromaždení Štiavnického composerátu za prítomnosti obv. notára Kolomana Velitša 6. príla 1924 vlastníci uzniesli, aby sa tento majetok zachránil prevezmú ho pod novým názvom Štiavnické lesné družstvo s obmedzeným ručením Bývalí urbarialisti obce Štiavnik, s tým, že spoločnosť bude pokračovať na pôvodnej majetkovej podstate Compocesorátu. Toto, ale nechcelo akceptovať ministerstvo, lebo to neumožňoval zákon a neodsúhlasili sa stanovy takejto správy. Do prvého výboru Lesného družstva boli zvolení : Predseda : Štefan Bobrík ml., náhradný predseda a pokladník Juraj Gežo a členovia výboru : Ján Rakovan, Martin Palko, Štefan Mišutka, Mikuláš Palko, Štefan Trulík, Matej Hluško, Ján Mikoláš, Ludvík Bernát, Ján Kršiak, Matej Možucha a Jozef Heško. Do roka sa situácia existencie Lesného družstva veľmi zhoršila. Vtedajší čelní predstavitelia tak v Lesnom družstve , ako aj v správe Bývalých urbarialistov museli konať. 10. mája 1925 bola preto pre záchranu uzatvorená kúpno predajná zmluva medzi predávajúcim Lesným družstvom, ktoré predalo ¾ svojich podielov t.j.91491 zapísaných v pozemno knižnej vložke 606 Bývalým urbarialistom v Štiavniku v cene 10 kč za jeden podiel. Čo celkom činilo 914 910 kč. Priamo pri podpise boli účastný za Lesné Družstvo vrchný hospodársky správca riaditeľ Rudolf Hozak, predseda Štefan Bobrík, za Bývalých urbarialistov obce Štiavnik predseda Eduard Singer, urbársky gazda Ondrej Šutara a pokladník Ján Červenec. Do rúk správcu Hozáka bola už pred podpisom dňa 5.marca zložená záloha 100 000 kč. Pri podpise bola vyplatená ďalšia čiastka vo výške 150 000 kč. Zostávajúcich 664 491 kč bolo vložených neskôr do Tatra banky vo Veľkej Bytči. Tieto peniaze Bývalí urbarialsti získali za odpredaj urbárkeho dreva, ktoré sa vyrúbalo v lokalite Háj. Táto mimoriadna ťažba bola najskôr odsúhlasená štátnym lesným úradom. Valná hromada dňa 6. januára 1930 reagovala na postup úradnej správy a prípisu štátneho pozemkového úradu v Prahe zo dňa 15.11. 1929 tak, že nesúhlasia s pokračovaním úradnej správy z dôvodu že správa bola uvalená na majetok Štefan Gežo a spol, ale väčšina podielnikov sa tohto majetku zriekla a ¾ odkúpil spolok býv. urbarialistov v Štiavniku s podmienkou, že tento majetok sa bude spravovať podľa všeobecného lesného zákona na spôsob urbárskych lesov. Pri uvaľovaní úradnej správy bolo sľúbené, že hneď ako bude skonsolidované družstvo bude úradná správa odvolaná. Ďalej sa valná hromada odvoláva aj na to, že hospodárenie je na dobrej úrovni , ale zároveň prichádzajú aj zvýšené výdavky ako napr. 280 000kč na komasáciu pozemkov. Preto splnomocnili svojho vtedajšieho predsedu Štefana Čupca, aby podal odvolanie. Na toto odvolanie ministerstvo reagovalo negatívne. Preto bolo znova dňa 20. mája 1931 spísané ďalšie odvolanie. V októbri 1931 sa konalo mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia Bývalej urbárskej obce Štiavnik, ktoré skonštatovalo, že súčasné spravovanie majetku Štefan Gežo a spol. je zo strany nútenej správy zlé a pre vlastníkov ekonomicky nevýhodné preto poverilo Dr. Gejzu Peresylenýho právnika v Trenčíne, k vedeniu tohto sporu na pozemkovom úrade. Tento spor sa riešil až do 15. decembra 1933 kedy sa podarilo túto nútenú správu zrušiť priamo na štátnom pozemkovom úrade v Bratislave. Následne bola vo februári 1934 podaná žiadosť ohľadne zaregistrovania Lesného družstva do firemného zoznamu Krajského súdu v Trenčíne. 15. apríla 1934 sa uskutočnilo ustanovujúce valné zhromaždenie Lesného družstva s obmedzeným ručením v Štiavniku za účasti členov Bývalých urbarialistov kde si zvolili do správy družstva : predseda Štefan Čupec, podpredseda Matúž Mistrík, členovia Karol Podolan, Ján Cambál, Jozef Gaurík a Mikoláš Tvrdovský. Členovia dozorného výboru Štefan Gežo, Mikoláš Palko, Štefan Bobrík ml., Matej Hluško, Martin Fajbík a Anton Plačko. Dňa 27. mája sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie Lesného družstva v Štiavniku, kde sa prerokovalo nariadenie okresného úradu vo Veľkej Bytči číslo 2269/934 zo dňa 3. mája 1934 ohľadom znovu prevzatia majetku lesného družstva do štátneho spravovania od 1. júla 1934. Valné zhromaždenie sa uznieslo jednohlasne až na jedného a to Eduarda Singera, že so štátnym spravovaním nesúhlasí a podáva odvolanie. Na základe odvolania bola nariadená Krajským súdom v Trenčíne dňa 3. novembra revízia pod vedením revízora Karola Wilda. Tá dopadla dobre, v prospech družstevníkov. II. riadne valné zhromaždenie sa konalo 28.5. 1936 novým predsedom sa stal Karol Podolan. Najväčší podielnici v tom období boli : Juraj Gežo-2756 korún, Jozef Gaurík-2240 korún, Verona Gežo-1650 korún, Magda Golier-1000 korún, Neuschel-1700 korún, Jozef Palko-1100 korún, Vendel Všelko st.-1084 korún, Bývalí urbarialisti v Štiavniku vlastnili podiely v hodnote 99 920 korún. V roku 1937 malo družstvo 140 členov s 132 912 podielmi. V roku 1941 bol rozpočet 690 500 korún a príjem bol 639 500 korún. V nasledujúcom roku prišlo k zmene členov správy – bol zvolený Štefan Kršiak namiesto Jozefa Gauríka a Jozef Dzurec namiesto Pavla MIšejku do dozorného výboru. V roku 1943 bol zisk družstva 139 087 korún. V roku 1944 bola pre snehové polomy obmedzená ročná ťažba. V novembri 1945 sa konalo XI riadne valné zhromaždenie. Predsedom bol Karol Podolan a podpredsedom predseda Urbáru Antonín Plačko. Okresný národný výbor v roku 1947 schválil novozvolených funkcionárov správy : Predseda Karol Podolan, pokladník Martin Jurina. Do dozorného výboru boli zvolení Jozef Šutara, Jozef Putirka a Albert Machciník. Valné zhromaždenie v roku 1948 konštatovalo, že zisk družstva bol 43 641 korún a celkový počet členov 144. Povereníctvo priemyslu nepovolilo družstvu stavbu píly. Ministerstvo poľnohospodárstva v Prahe výmerom zo dňa 5.1. 1949 č.854IX/A-21-1948 previedlo na majetku Lesného družstva s.r.o. v Štiavniku revíziu prvej pozemkovej reformy, v dôsledku čoho bola na majetok Družstva uvalená úradná správa od 14.1. 1949, ktorá od toho dňa prevzala správu majetku. Družstvo podalo proti citovanému výmeru ako odpor tak aj žiadosť o vypustenie družstva spod zabratia, nakoľko družstvo je ako vzorom družstevníctva na okolí, tak aj jediným zdrojom príjmov tunajšej doliny a obce vôbec, čo bolo na patričných miestach náležite tlmočené. Revíznej komisii ministerstva poľnohospodárstva bol podaný návrh, aby bol majetok družstvu ponechaný. V nasledujúcich rokoch doľahlo na družstvo asi najhoršie obdobie jeho celkovej existencie čoho výsledkom bolo hospodárenie so stratou. Správu družstva tvorili : Karol Podolan predseda, Pavol Šípek podpredseda, Štefan Gežo Ortes, Štefan Gaurík, Izidor Strieblik a Martin Jurina. Dozorný výbor : Štefan Bobrík predseda, Štefan Palko, Martin Bambúch, Juraj Minárik, Anton Kováčik, a Ján Mištrík. Boli to vlastne poslední demokraticky zvolení zástupcovia. Vzhľadom na insolventnosť vstúpilo družstvo dňa 8.8. 1957 do likvidácie a následne bolo vymazané z podnikového registra. Počet členov k 1.1. 1958 – 144 s 133 587 podielmi. Svoju činnosť vyvíjalo družstvo až do 8.10. 1958 kedy hospodárenie prevzala Správa Štátnych lesov v Žiline. Družstvo nebolo vlastníkom pôdy, ale túto vlastnili členovia družstva vo výmere 2 046 ha. Vzhľadom k tomu, že družstvo nebolo k 31.12 1955 prevedené z firemného registra do podnikového, nestalo sa toto družstvo ľudovým a tak zaniklo. Knihy družstva ako i celý archív zostal na 10 rokov uložený u predsedu Karola Podolana v Štiavniku. Z histórie vieme, že poslední horári boli p. Nemčák, Kvasňovský, Slivoň, Mrišo a Gablík. Na ich odbornú činnosť dozeral nad lesný horár Roch. 50 rokov socialistického režimu prinieslo našim lesom mnoho negatív ale aj pozitív. Jedným s hlavným negatív bolo, že tí, ktorí zakladali tieto spoločnosti a podieľali sa na výchove lesných porastov a zveľaďovaní majetku nežali svoju úrodu, z časti ju žne naša generácia. Pozitívom vtedajšej doby bolo, že sa určité lokality sprístupnili lesnými cestami na základe plánovaného strategického prechodu do Českej republiky. Tým sa zjednodušil prístup do odľahlých častí porastov a vďaka niektorým lesníkom, ktorí vykonávali svoju prácu čestne a svedomito vidíme aj dnes že lesné porasty, boli vypestované systémovo a odborne.
Pôvodný počet podielníkov : Bývalí urbarialisti obce Štiavnik rok 1948 - 778 členov. Lesné družstvo rok 1948 – 143 členov + ¾ podiel na majetku patril Bývalým urbarialistom obce Štiavnik. V roku 1996 – 1 196 podielnikov. V roku 2000 – 1 360 podielnikov. Dnes na základe dedenia počet podielníkov Lesného spoločenstva v Štiavniku p.s.narástol až na 1 705. Tento narastajúci trend drobenia podielov môže v budúcnosti komplikovať prijímanie podstatných a dôležitých návrhov na valných zhromaždeniach, ktorých schvaľovanie musí byť v súlade so zákonom o pozemkovom spoločenstve, čo podmieňuje schválenie návrhov nadpolovičnou väčšinou vlastníkov vo výmere.
Lesné spoločenstvo v Štiavniku s.r.o. sa v súčasnosti nielen stará o majetok podielnikov, ale ho aj zveľaďuje. Od svojej novodobej existencie a vstupu Slovenska do EU sa podarilo našej spoločnosti získať rôzne dotácie. Od roku 1996 až do roku 2018 sa čerpali dotácie na rekonštrukcie a budovanie ciest, dotácie na stroje a techniku využívanú pri obhospodarovaní a nakoniec aj dotácie na obnovu a pestovanie lesa na plochy po kalamitách. Celková výška dotácií za celé obdobie existencie tejto spoločnosti bola 3 015 847 €. Tým sa vylepšila ekonomická situácia a odzrkadlilo sa to vo zvýšenej výške vyplácaných dividend podielnikom. V súčasnosti je ekonomická situácia v drevospracujúcom priemysle na Slovensku nepriaznivá a to z dôvodu pretrvávajúcich vetrových a kôrovcových kalamít v celej európe čo spôsobuje prebytok drevnej hmoty na trhu a následne neúmerný pokles cien drevnej hmoty.
V súčasnosti riadi spoločnosť : volený predseda, ktorý sa stáva automaticky konateľom obchodnej spoločnosti s.r.o., výkonný výbor v počte 5 členov vrátane predsedu. Títo členovia sa stávajú aj členmi valného zhromaždenia s.r.o. a dozorná rada v počte 3 vrátane predsedu DR, ktorej členovia sa stávajú členmi dozornej rady s.r.o. Výrobu a predaj riadi konateľ. Odbornú lesnícku činnosť riadi OLH. V súčasnosti je celkový počet zamestnancov 25 a pracovníčok vykonávajúcich sezónne práce v pestovnej činnosti je 13. Obsadenie personálu : administratíva 4 pracovníčky, odborný lesný hospodár a traja lesníci, technik výroby zabezpečujúci zároveň aj manipuláciu na dopravno manipulačnom sklade a majster na píle. Ťažbové práce vykonávajú živnostníci v prevažnej miere z obce Štiavnik. Pre zachovanie pôvodnej genetiky našich kvalitných smrekových porastov sa nám v roku 2018 podarilo znovu obnoviť lesnú škôlku, ale na vhodnejšom mieste s kvalitnejšou bonitou pôdy. V lokalite pri Rajčanke, starej škole sa pripravujú výsevy a škôlkovanie sadeníc sa vykonáva na Pažiťoch za obecnou bytovkou. K tomuto sme museli vybudovať závlahu, ktorá je nevyhnutná pri pestovaní sadeníc z dôvodu klimatických zmien.
Našou úlohou je zachovať zdravé lesy s čistou vodou a ovzduším pre ďalšie generácie. Hospodáriť stále jemnejšími a prírode blízkymi spôsobmi, ktoré vedú k trvalo udržateľnému rozvoju našich lesov. Preto treba nechať v lese pracovať odborníkov, ktorí na to majú patričné vzdelanie, ale predovšetkým skúsenosti a srdce. Všetky mimo produkčné funkcie, čo les prináša celej spoločnosti berieme ako samozrejmé. Lesu a ľuďom ktorí v ňom pracujú to treba vrátiť celospoločenským uznaním a docenením. Pravdou je, že to čo je zadarmo si neceníme. Uvedomme si, že nič nie je zadarmo. Les pokiaľ chceme z neho ekonomický úžitok musíme pestovať aspoň 80 rokov. V súčasnej dobe si toto bohužiaľ neuvedomuje ani náš štát, ktorý by mal vytvárať pre vlastníka lesa také podmienky, aby tým neohrozil svoju ekonomickú existenciu.
Pripravil : Peter Gablík
© 2018 Lesné spoločenstvo Štiavnik, s.r.o. - Štiavnik | Pravidlá používania cookies | Tvorba webu EDMAX® studio 